Čiarovanie II.
ROZUM
málil sa mi jeden Um
vymyslel som meč
rozťal som ho v rozUm
a zišiel z umu preč
dvaja je viac ako jeden
bohatí sme spolu
nezídeme z umu preč
už rozumieme, rozdeleniu tomu
Múdrosť
keď volali ma Boháč
a tu zrazu Modré nebo zašle na mňa lesť
a skúša ako Múdrosť dať mi cez bolesť
prevrátil som oči
do Modrých hlbín neba
nech umrie čo bolesťou mučí
nech zazriem sám seba
pod Lipou
sme spolu pili
naše túžby pozLepili
pre nenávisť zasLepili
kto pod Lipu sadne
z miLovania má mieRovanie
z Ladnosti Radosť mu vanie
no nech neskúša Luhanie
to zmení sa v Rúhanie
HVIEZDA
budeš Hviezda Star
budeš Ded
budeš Death
SLNCE
mi podávajú Ruky
v nich to čo pRúdi
melódiu Lúdi
tvorí život Ľudí
sLnka Lúča vlnka Žije
a Žilou sa vo mne Leje
dušu teplom hReje
v nej sa mení sLnce
na búšiace moje sRdce
mne je to Zlo čo bodá
je to dýka o dvoch koncoch
pre živého a bodaného
ja však roztavím tú zbraň
a zlejem z nej bezkoncovú guľu
zavesím ju do vnútra svojho chrámu
bude zvonbiť na jeho slávu
zvona vlastné srdce neraní
to len Zlo bodá
môj zvon je ale Sloboda
ZEMENO
Žena Zem Semenie
Zeme Semä - Ženích
Májom do Jamy padá
a prázdna Máju oSeje
Ženích Ženy Zeme
Semeno v jej lone
zo Zeme Ženy Žatý
i do nej uloŽený
Májin Máj
Máriin Mart
Isidin Isus
a Hruď Hrobu plná mlieka
je leskom Hviezdy v Diere sveta
vŠetko je v teba Ženica
i to mleté Semä chleba
tvoja pŠenica
čo na Zemena slávu ho lámem
Manželka
srdcom hrudi Matky boha
Majetkom Materiálnej Máje
bol som jej loďka úbohá
čo Ženie ju rozbúrené More
Źenie, Źení a poŹehnáva
a Žne vášeň dožerava
keď sama sebou hnaná
je v Matke Mori uMorená Meravá
teraz srdcom v hrudi Môjho boha
Majetkom Mojej duše Mora
Meravosť vášne kde je už úbohá
vymetám ju z môjho dvora
Ženiem sa Ženbou poŽehnávať
už nie v Źene Matkin oltár stavať
nedať sa Viesť sladkou hViezdou
no neVestov zbožščenou môjho srdca Ženou
tá bohyňa ma robí bohom
preň i pre ňu dávam
Matke boha sveta zbohom
a nekonečnej prázdnoty sa vzdávam
k nej utekám od zápasov sveta
o ňu zápasím s ničotou seba
a nechcem už cudzí Matky diel
veď neVesta je spasiteľ
bo možno dá sa v tomto svete
vidieť krása v jednom kvete
v kvete modrom vidieť nebo
v nebi lúku plnú svetov
možno dá sa v mojom srdci
nájsť aj láska k zrnu v chlebe
čo žiari mi len v jedno slnci
nedrvená v tisíc svetiel
keď na chráme nechýbala jeho žiadna Časť
kde každou Časťou Času som konal iné Dielo
a každým jeho Dielom mi bilo srdce smelo
je za mnou ten chrám
čo slepý neotváral k piesni Ústa
aby spieval o plnej zlatej sieni
keď vlastne bola pustá
je za mnou ten chrám
čo vidiaci spieval skrz moje Ústa
aby ma raz videl ako stojím pred ním sám
a chýbala mi v Ústach Úcta
on stojí teraz tu dokonalý
ja pred ním celkom nahý
mlčím a neotvorím Ústa
kým nepremkne ma k sebe Úcta
pozdvihuje dobro Hore
plní ich aby krása ich vždy tu bola
dobro ničí tvorením
kol Ľúbosti holotu hLúposti
čo neschopná rozbíja prázdny dom
aby sa dostala k Ľúbosti
no v mojom dome len toľký život je
koľko je v ňom dobra plniť prázdno
koľko moci skloniť šiju
by pozdvihol som z prachu zmiju
(k úmrtiu maliara)
vedel si
že za Lupou Lúpacej sa Šupiny
je Ľúbosť umenia
ty si sa pustil do najväčšej Lupy Špiny
lebo tušil si
pod ňou obrovské Ľúbosti hlbiny
čo v umenie sa premenia
no nepreWážil si predtým
túto Ľúbu Lupy Špinu
umrel si pri jej premieňaní
a my všetci máme na tejto Špine vinu
viem že vrátiš sa zas
poučený svojou chybou Wášne
no my teraz
berme svoje viny k tvojej snahe Wážne
CHRÁM ODÚŠŤANIA
každý vyšší oPúšťa šírky rozmer nižšieho
a takto každých Sedem stĺp tvorí
čo podoprie strechu nad hlavou najvyššieho
stĺpy doHora opúšťajú zeme trávu
a nech nik nezlorečí nízky stĺpa stavec
no nech odPustí mu pre najvyššieho výšky slávu
bo nieje on krivocHrbtý starec
i ja oPustil som svoju hlúposť dieťaťa
tak odPúšťam i nerozumnosť zvieraťa
lebo viem že keď odPúšťame
vlastnú nízkosť pre cestu nahor oPúšťame
ak je Slnce Srdce za mrakom
hneď dažďom musí plakať
no rozum sa môže rozhodnúť
či môže bez nôh skákať
ak je rozum za mrakom
a rozhodne sa svietiť
Srdce trpí v oblakoch
a musí v pekle prežiť
pri plači a smiechu
vzniká úkaz Dúhy Duše
v atmosfére môjho Dychu
no ja chcem smiať sa i plakať
som farebná Dychu Dúha
čo k inej Ťahá ju Túžba
čo vo vesmírnom Dychu chce Dýchať
kým plačeme, ešte žijeme
a keď smrť za nami je
hlasno sa jej smejeme
... no medzitým je Ducha Dúha
ale nehľaďme ako kázať slzám dažďa
ako skrývať slnko pre obchod
no vedzme aká smädná je Ducha Dúhy Túžba
rozžiariť sa v Duchoľúbom splynutí
SÚCIT
on cíti iba vlastný Pud
on nemôže sa nad svoj osud povzniesť
a vyrvať sa zo zvieracích Pút
môžme mu ale kázať o tom čo je správne
v chráme na kraji džungle
a rozdávať mu lístky stravné na antilopie pečené zadné
kde dezertom sú mandle
no ja nechodím na cudzie kázne
odkedy viem Citom Čítať sám
odkedy súCit mi dáva o blížnom znanie
odkedy súCitom ja poznávam
bez Citu súCitu nieje poznanie
lebo nieje ani možné Čítanie
bez neho nás otroctvo bodá
lebo len zo súCitu
rastie sloboda
MODLITBA LAKOMCA
ktorý ma ženieš od strašidla chudoby
vždy ku predu k záchrane
možno vlk smrti už za mnou nebeží
no môj úĽak behu nesmie ustať
tak nech ma úĽak pred obzretím ochráni
nech mi nevidomosť zabráni zastať
nech nevidím nič, len svoj slepý beh
nech dary zeme sú mi len plané zvody
nech triaška Ľaku zohreje mi krvný obeh
bo škoda je pre mňa zhriatej vody
som najlepší pre dnešok i večné veky
môj budúci Rím vlastnou rukou zhorel
už nebude mi robiť pokrok prieky
a keď zbadám túžbu vznešenú v diali
nenávisť rozdúcha vo mne ohňa Źiaru
Žiarivosť jeho túžbu spáli
a ak nie
tak očiam sa dostane zmaru
moje vnemy vnímajú len mňa samú
preto vždy kráľovnou na veky zostávam
a ak nespálim veľkosť protivníka klamnú
činmi poníženia ho zaznávam
Mesiac a Slnko
Ma bude Siať
MeSiac v nás vždy niečo Seje
a vodu morí pre rast pije
schopnosť Siatia chce nám vziať
neschopnosť túto na seba dáva
len on káže kedy Siať
a jeho kázeň nás uspáva
Slnko nás potom budí
Zrnko k rastu vzbudí
nič nežiada a neSeje
lebo ono samo
Semenom i rastom je
staň sa Slnkom ľudské Zrnko
nesplodeným a samoplodiacim
nech staneš sa čo i len Slnka lúča vlnkou
si na veky žijúcim
Pravda a Vernosť
vino in Veritas
lebo rozum je opitý
a nebojí sa Viery v srdce
a Verný lži byť nemusí
Pravda je Vernosť Srdcu
no pre rozum je v to Veriť nemožné
lebo keď Srdce chce z neba hviezdu
rozum tak vysoko nedôjde
vino in Veritas
keď neVerní sme Pravde Srdca
závislí sme na múdrosti viničových sadov
a nepijeme jasnú žiaru Slnca
no máme ju z druhej ruky vinohradov
Perún
je tupý a tvrdý Duba žaLuď
ako Dup Búrača Perúna čo zLúdil Dub
keď Dupal po nás pri Praní našej špiny
keď klal nás rohmi Barana
Perie na našich krídlach perie
aby bolo Biele
usmrtí čo hynie a nás to bolí
všetko nepotrebné od nás Berie
až zostaneme čistí, holí
Perún Búrač starý život Berie
no prasklé steblo nedolomí
kol mláďat ochranný val zhrnie
a slabšieho zánik nedovolí
lebo slabé nech mocnie
a mocné nech múdrie
len tak slabé on odtne
a mocného pre múdrosť udrie
jeho ohromný Dupot sa stáva tancom
jeho sila nieje s hrubým vrahom
jeho sila sa nikde neponáhľa
zvýši mu ešte čas vyšívať päsťou ornamenty
tak ako Duba listu vlnovka je ladná
i rytmické kroky v jeho bojovom tanci
Perún Perúci
Búrač Berúci
si mocný Baran
čo sníma špinu sveta
Komentáře
Přehled komentářů
Truly quite a lot of beneficial information.
thesis of phd https://phdthesisdissertation.com essays for college admission https://buycheapessaysonline.com
writing a cause and effect essay y263lq
(Gregoryges, 6. 4. 2023 10:12)