Vľavo je Bavoráčka v úlohe Rakúsko-uhorskej cisárovnej a v pravo dzivka z dzedziny Staré kolo Mihaľovec (Michalovce) v úlohe grófky a jej dvornej dámy.
Snímka je z 3. septembra z roku 1898 - švajčiarske Territeno. O pár dní sa v Ženeve stane známe nešťastie, pri ktorom cisárovná Alžbeta umiera v náručí grófky Irmy Sztáray de Sztára et Nagymihály. Pred dvoma rokmi jej zavraždili brata Štefana, teraz sa stáva priamym svedkom vraždy panovníčky ...
Tu v Starom sa rodia silné ženy, ktoré dokážu držať s panovníčkou krok. Lebo Alžbetu po jej cestách sprevádzala Irma práve pre dobrú telesnú kondíciu. Sisi bola totiž energická, rýchla, dnes by sme povedali asi že bola "hyperaktívna".
Irma Sztáray sa narodila v tomto Starianskom kaštieli. Zdroje o mieste narodenia sa ale rôznia. A aj o roku. Niekde je uvedený rok narodenia 1863, inde 1864. Niektorí uvádzajú Michalovce, iní Košice či Sobrance.
Ale my máme po ruke záznam o jej narodení a krste z miestnej fary. (celkom dole v pravo). No je tam problém a to, že nesedí krstné meno. Možno tie tri mená, ktoré tam sú, navrhli rodičia ako možnosti a ona sama neskôr používala snáď birmovné meno, alebo jednoducho také, aké sa jej páčilo. Meno Irma je pôvodom nemecké a údajne znamená "veľká, či silná." To by chcelo trocha bádania.
Všimnime si krížik s dátumom a miestom úmrtia, ktorý niekto neskôr pripísal a ktorý sa zhoduje so všetkými dostupnými zdrojmi o Irme Sztáray. Napríklad tu: Takéto dopisovanie nebolo nezvyklé, všimol som si to aj na iných miestach, išlo asi o zjednodušenie hľadania, resp. upresnenie totožnosti osoby.
Zápis o narodení a krste informuje, že sa narodila Mária Amália Jozefa, dátum je snáď 10-11. júl, 2.(?) August krst a rodičia sú uvedení Viktor Sztáray, matkou je Mária Török. V linku si môžme prečítať, že ide o rok 1863. Toto takmer sedí, ale ...
Iné zdroje hovoria o roku narodenia 1864. A ozaj sa v Starom presne 10. Júla 1864 niekto rodí, no je to chlapec "Johannes", čiže Ján a mamka Anna Hardiková s oteckom Adreasom (s nečitateľným priezviskom) majú veľkú radosť. Pozdravujem Hardikových do Starého ...
Potom je tu rok 1865 a Mária Etelka Anna - 28. Júna, čo by bolo dosť nepresné.
Predkovia Irmy sú pôvodom páni z Michaloviec a títo páni z Michaloviec odvodzujú svoj pôvod až do polovice 13. storočia. Vtedy vlastnil Michalovce a iné rozsiahle majetky šľachtic Sebeslav z rodu Ludaň, syn Apa, bána Slavónska. Jeho syn Peter dal tieto majetky ako veno dcére Kataríne, ktorú sú vzal za manželku Jakov z rodu Kaplon. Jakov teda vyženil pekný majetok ...
Vetva Michalovských šľachticov usadených v obci Staré začala používať priezvisko odvodené z názvu tejto obce, a keď vymrela Michalovská vetva, rod zo Starého si nárokoval aj tieto majetky v Michalovciach.
No predsa Sztárayovci zo Starého zmizli po roku 1896. Preto aj Irma neskôr žila a dožila svoj život v Sobranciach, kde mala kaštieľ rodina Török z ktorej pochádzala jej matka.
Skromné sídlo Irminej rodiny z matkinej strany. Tento kaštieľ už neexistuje, bol zničený za II. svetovej vojny.
Sztárayovci opustili Staré po zavraždení Irminho brata Štefana. Niekto ho zastrelil strelou do okna. Desiatky rokov nikto nepoznal vraha, hoci sa o vyšetrovanie zaujímala už aj Viedeň. No vie sa napokon kto to bol a prečo to urobil. Keď umieral miestny horár, vyznal sa na smrteľnej posteli farárovi, že zabil Štefana Sztáraya, lebo mu chodil za ženou ...
Onedlho po smrti brata umiera aj jej cisárovná, s ktorou precestovala kus sveta. Doma v Sobranciach napísala o svojom živote dvornej dámy knihu. Doteraz vyšla v niekoľkých jazykoch okrem slovenčiny a české vydanie má názov "Poslední léta císařovny Alžběty". Je už dávno vypredaná. Zaujímavý úkaz, nie? Ešte zaujímavejšie je čítať na webe informácie že "Szobránc", či dokonca Sobrance sú v Maďarsku. No kde inde by boli, nie?
A možno už ani Irma Sztáray, resp. jej pozostatky sa nenachádzajú v Sobranciach na cintoríne, ako hlási internet. Že vraj ju "premiestnili". Kde, to som ešte nezistil. No socha ktorá údajne bola súčasťou jej hrobu, stojí teraz vedľa rímsko-katolíckeho kostola. Nápis na jej piedestáli hlási: "Náhrobík rodiny Staray od kostola sv. Juraja." To chce vysvetlenie.
Pri výstavbe supermarketu v Sobranciach objavili kostol, ktorý sa v dokumentoch spomína ako kostol sv. Juraja. Ale ešte do sedemdesiatych rokoch 20. storočia tam bol grófsky cintorín, ktorý odstránili pre rozširovanie cesty na Ukrajinu a pre priľahlé parkovisko. Socha zostala zrejme ako pamiatka po cintoríne, ale aj tá musela ísť preč kvôli výstavbe supermarketu a preto nesie jej piedestál spomínaný nápis.
Foto autor
Mala pravdu čašníčka zo Sobraneckého baru blízko kostola, že táto socha je z Irminho hrobu (ktorý nevedno kde premiestnili), alebo nás mätie nápis, ktorý ju vôbec nespomína?
Všimnime si, čo socha zobrazuje. Je to žena, ktorá v ľavej ruke drží venček a ten akoby ju ťahal k zemi. Pravou rukou sa opiera o kríž, dokonca akoby sa zapierala o jeho horizontálne rameno a snažila sa uzrieť cez neho, ako keď sa dieťa snaží pozdvihnúť sa do okna aby sa cezeň pozrelo.
Irma Sztáray sa nikdy nevydala a takto by táto alegória sedela. Venček jej nakoniec zostal "len" pre Krista ...
Foto autor.
Možno sa nevydala preto, lebo videla vo svojom blízkom okolí, že so vzťahmi a aj s manželstvom sú len problémy. A ani prvý pár v monarchii ktorým bol František Jozef so Sisi jej vzorové manželstvo určite nepredviedli. Ich syn Rudolf dokonca spáchal samovraždu a to spolu so svojou milenkou.
Irma bola že vraj nábožná a preto možno aj tak veľká idealistka, že partnerov pre ňu jednoducho nebolo pre jej prísne kritéria.
Takmer do svojej smrti v Sobranciach opatrovala zakrvavenú blúzku cisárovnej. Dnes je táto blúzka v Budapeštianskom múzeu. A čomu sa venovala v Sobranciach? Bola jednou z miestnych majiteľov statkov, starala sa o hospodárstvo. Mimochodom v tom "informačnom centre" zvanom "miestny bar" sa jedna žena pochválila že opatrujú doma svätý obrázok po babke, s venovaním od grófky Irmy Sztáray. Možno keby som tam dlšie posedel, ľudia by mi sami nanosili zaujímavé artefakty.:-)
Irma Sztáray v odeve miestnej šľachty. Určite sú na ňom aj miestne ľudové prvky. Nemyslím si, že sa snažili kultúrne oddeľovať od miestneho slovanského obyvateľstva. Veď napokon manželka zakladateľa ich rodu Jakova Kaplona Katarína, vnučka Sobeslava z rodu Ludaň bola slovanského pôvodu. A z matriky sa dozvieme ešte jednu zaujímavosť. Totiž všetky mená, teda aj mená sedliakov sú písané latinskou formou, čo je prípad Starého, ale môže byť aj Maďarská forma. No jedna z Irminých sestier má jedno z troch mien zapísané ako "Janka", čo je jasná snaha o "slovenskú" podobu mena, ktoré im bolo samozrejme dobre známe u poddaných.
Po sobotňajšej návšteve Sobraniec som mal pochybnosti o svojej normálnosti. No nepreháňam to so svojím záujmom o históriu? Starší Sobrančan ma po otázke na Irmin hrob odkázal na "starších Sobrančanov". Myslel storočných či ako?
Alebo takáto odpoveď: "zopakujte mi ešte raz akú firmu (Irmu) hľadáte ... No nejde len o týchto, aj inde som Sobrančanov poučoval o ich histórií, čo mi bolo dosť nepríjemné... Ale spomenul som, že v jednom "informačnom centre" mi barmanka nakoniec poskytla cenné informácie. Vďaka jej za ne ...
foto autor
foto autor
foto autor
foto autor
foto autor
foto autor
foto autor
foto autor
foto autor
zdroje informácií a obrázkov:
http://erzsebet-kiralyne.blog.cz/1009/smrt-cisarovny-alzbety
http://korzar.sme.sk/c/4404053/sissi-zomrela-v-naruci-zemplincanky.html
http://www.tasr.sk/23.axd?k=20120706TBA02321
http://www.elisabeth-sissi.org/galleria.php?link=7
http://www.stare.sk/http://www.sobrance.sk/dokumenty/dokumenty/samosprava/uzemny-plan/sprievodna-sprava-zavazna-cast.pdf
http://www.foruminst.sk/hu/13/kepeslapok/1/5/1/459/szobranc
https://familysearch.org/
fotografia perex: http://www.elisabeth-sissi.org/galleria.php?link=7 upravená autorom
